Source text in English | Translation by Diana Simova (#9043) — Winner |
I remember reading once that some fellows use language to conceal thought, but it's been my experience that a good many more use it instead of thought. A businessman's conversation should be regulated by fewer and simpler rules than any other function of the human animal. They are: Have something to say. Say it. Stop talking. Beginning before you know what you want to say and keeping on after you have said it lands a merchant in a lawsuit or the poorhouse, and the first is a short cut to the second. I maintain a legal department here, and it costs a lot of money, but it's to keep me from going to law. It's all right when you are calling on a girl or talking with friends after dinner to run a conversation like a Sunday-school excursion, with stops to pick flowers; but in the office your sentences should be the shortest distance possible between periods. Cut out the introduction and the peroration, and stop before you get to secondly. You've got to preach short sermons to catch sinners; and deacons won't believe they need long ones themselves. Give fools the first and women the last word. The meat's always in the middle of the sandwich. Of course, a light butter on either side of it doesn't do any harm if it's intended for a man who likes butter. Remember, too, that it's easier to look wise than to talk wisdom. Say less than the other fellow and listen more than you talk; for when a man's listening he isn't telling on himself and he's flattering the fellow who is. Give most men a good listener and most women enough note-paper and they'll tell all they know. Money talks -- but not unless its owner has a loose tongue, and then its remarks are always offensive. Poverty talks, too, but nobody wants to hear what it has to say. | Raz som sa dočítal, že niektorí ľudia používajú reč, aby zakryli myšlienky, ale zo skúsenosti viem, že oveľa viac je takých, ktorí ju používajú namiesto myšlienok. Konverzácia biznismena by sa však mala riadiť menej početnými a jednoduchšími pravidlami, než ktorákoľvek iná funkcia ľudského tvora. Sú to tieto: Mať čo povedať. Povedať to. Prestať hovoriť. Ak obchodník začne hovoriť prv, než vie, čo chce povedať a pokračuje aj po tom, ako to povie, dostane sa do súdneho sporu alebo do chudobinca, pričom to prvé je skratka k druhému. Ja vydržiavam právne oddelenie a stojí ma veľa peňazí, no chráni ma pred súdom. Je v poriadku, keď na návšteve u dievčaťa alebo po večeri pri rozhovore s priateľmi vedieš debatu dlhú ako nedeľná kázeň, aj s prestávkami, aby si natrhal kvety; v kancelárii by však mala byť vzdialenosť medzi bodkami na konci tvojich viet čo najkratšia. Vynechaj úvod a záver a skonči skôr, než povieš „po druhé“. Káž krátke kázne a prichytíš hriešnikov, diakoni sú presvedčení, že dlhé nepotrebujú. Daj bláznom prvé a ženám posledné slovo. Mäso je vždy v strede sendviča. Iste, trocha masla na každej polovici nikomu neuškodí, ak má byť pre toho, kto má maslo rád. A tiež si zapamätaj, že je jednoduchšie múdro vyzerať než múdro hovoriť. Povedz menej, než ten druhý a počúvaj viac, než sám hovoríš, pretože keď človek počúva, nehovorí o sebe a lichotí tomu, kto o sebe hovorí. Daj väčšine mužov dobrého poslucháča a väčšine žien dostatok korešpondenčného papiera a povedia ti všetko, čo vedia. Peniaze rozväzujú jazyk – nie však vtedy, ak ich majiteľ nepovie, čo mu slina na jazyk prinesie, a vždy prinášajú urážlivé pripomienky. Chudoba má tiež čo povedať, ale nikto to nechce počuť. |